|
"Prelet na kukučím hniezdom" alebo letecký pohľad na
stred Trnavy. Nájdete tam aj gympel? Tí mravčekovia tam na fotke
sú jarmočníci. Mrslav, nemal si závrať pri fotení?
Ešte väčšia verzia (240.-kB) |
|
Ešte jeden "Prelet..." Mrslava nad Trnavou
Ešte väčšia verzia (110.-kB) |
|
Prvá fotka je paradoxne z konca štúdia - zo stužkovej. Práve
prebieha vysielanie televíznych novín... |
|
V rámci ďalšieho programu stužkovej znela Hermína:
Hermína cítim, že dnes ti praskne balón čo máš,
Hermína cítim horkosť tej bázne, nos čierny plášť,
Hermína z komína hoci zamávaj v noci nám,
pre tenké nohy a pehy rád ťa mám.
|
|
Ale keď sme dostávali stužky sme sa pekne obliekli, aj kravaty nám
"svečali"...
|
|
Tak toto je chvíľa po futbalovom zápase. Jedno z družstiev...
|
|
Druhé z družstiev - jozefovské... Čičo sa tam ledva zmestil, ale
Joška sa nezmestil ani pri obrátení fotoaparátu na výšku! A to
som sa snažil skenovať čo najbližšie k okraju fotky!
|
|
Mali sme radi náš počítač! Veď je to aj z fotky vidno! Dnes by
sme sa naňho asi pozerali cez prsty, ale nebola by to romantika, spúšťať
počítač zadávaním registrov aby sme mohli načítať operačný
systém z papierovej pásky!
|
|
Čítačka diernej pásky občas blbla, tak sme sa učili ju čítať
aj očami. Niektorí sa ozaj "zažrali" do tejto činnosti...
|
|
Časť "počítačovej skupiny". Joška trochu nezvládol čítanie
pásky a dalo nám to práce, kým sme ho z tej "dierkovanej
hmoty", ktorá ho dokonale omotala, vyslobodili...
|
|
Vyslobodenie sa podarilo a tak sme si vydýchli. Tie ruky vľavo
vpozadí je Mrslav...
|
|
Jedna z najpopulárnejších fotografií. Pre istotu som ju trochu
upravil. Môžete byť proti, môžete s tým nesúhlasiť, ale to je
tak všetko, čo proti tomu môžete urobiť...
|
|
Ptáci na bidle... Toto je z nejakého výletu, ale neviem kde...
|
|
Pamätáte na triedu vedľa telocvične? Ak sa nemýlim, tam boli
roztrhnuté jedny rifle, za čo boli nektorí predvolaní pred riaditeľa
a názorne (na Fofovi) vysvetľovali riaditeľovi, čo je to znamená
dostať "pupina".
|
|
Z výletu (do Prahy?)
|
|
Na schodoch na pražský hrad. Ale keď vidím profesora Havrilu, vždy
si spomeniem na "zo zadu sa ozýva surový dievčenský
smiech" a aj na interpretáciu tohoto výroku v podaní Tibiho...
|
|
Tiež z Prahy...
|
|
Ak sa nemýlim, bolo tomu 10 rokov, čo sme opustili školu a tu sme
si "oprašovali" spomienky. Potom bol presun do Kamenáča.
|