"Prelet na kukučím hniezdom" alebo letecký pohľad na stred Trnavy. Nájdete tam aj gympel? Tí mravčekovia tam na fotke sú jarmočníci. Mrslav, nemal si závrať pri fotení? Ešte väčšia verzia (240.-kB) Ešte jeden "Prelet..." Mrslava nad Trnavou Ešte väčšia verzia (110.-kB) Prvá fotka je paradoxne z konca štúdia - zo stužkovej. Práve prebieha vysielanie televíznych novín... V rámci ďalšieho programu stužkovej znela Hermína: Hermína cítim, že dnes ti praskne balón čo máš, Hermína cítim horkosť tej bázne, nos čierny plášť, Hermína z komína hoci zamávaj v noci nám, pre tenké nohy a pehy rád ťa mám. Ale keď sme dostávali stužky sme sa pekne obliekli, aj kravaty nám "svečali"... Tak toto je chvíľa po futbalovom zápase. Jedno z družstiev... Druhé z družstiev - jozefovské... Čičo sa tam ledva zmestil, ale Joška sa nezmestil ani pri obrátení fotoaparátu na výšku! A to som sa snažil skenovať čo najbližšie k okraju fotky! Mali sme radi náš počítač! Veď je to aj z fotky vidno! Dnes by sme sa naňho asi pozerali cez prsty, ale nebola by to romantika, spúšťať počítač zadávaním registrov aby sme mohli načítať operačný systém z papierovej pásky! Čítačka diernej pásky občas blbla, tak sme sa učili ju čítať aj očami. Niektorí sa ozaj "zažrali" do tejto činnosti... Časť "počítačovej skupiny". Joška trochu nezvládol čítanie pásky a dalo nám to práce, kým sme ho z tej "dierkovanej hmoty", ktorá ho dokonale omotala, vyslobodili... Vyslobodenie sa podarilo a tak sme si vydýchli. Tie ruky vľavo vpozadí je Mrslav... Jedna z najpopulárnejších fotografií. Pre istotu som ju trochu upravil. Môžete byť proti, môžete s tým nesúhlasiť, ale to je tak všetko, čo proti tomu môžete urobiť... Ptáci na bidle... Toto je z nejakého výletu, ale neviem kde... Pamätáte na triedu vedľa telocvične? Ak sa nemýlim, tam boli roztrhnuté jedny rifle, za čo boli nektorí predvolaní pred riaditeľa a názorne (na Fofovi) vysvetľovali riaditeľovi, čo je to znamená dostať "pupina". Z výletu (do Prahy?) Na schodoch na pražský hrad. Ale keď vidím profesora Havrilu, vždy si spomeniem na "zo zadu sa ozýva surový dievčenský smiech" a aj na interpretáciu tohoto výroku v podaní Tibiho... Tiež z Prahy... Ak sa nemýlim, bolo tomu 10 rokov, čo sme opustili školu a tu sme si "oprašovali" spomienky. Potom bol presun do Kamenáča.